Dobry den, prosim vas, vedeli by ste mi povedat na dve otázky. 1. co to je laska, hlavne ako vyzera laska v kazdodennom zivote, aké ma prejavy, ako sa prejavuje druhemu láska, slovom alebo dotykmi, skutkami. Mozno mi napisete, ze ked nieco spravi clovek druhemu dobré..jedlo, uprace nieco kupi, ale ja myslim aj este nieco co je pred tym take zakladne prejavy lasky, ze ked idete spat, vstanete rano, cez den ked sa zije. Ako sa prejavuje taka laska. Moja mam to nikdy nevedela je odmerana, ani mile slovo mi nikdy nepovedala, nezaujimala sa o mna, ani o moj zivot, skolu, pracu, o nic co sa mna tyka, ako aj otec to alkoholik, len sa hneva, krici, nadava, je nervozny. Nikdy sme sa nerozpravali viac ako dve vety. Preto potrebujem vediet ako vyzera taka laska v rodine, medzi blizkymi ludmi a teraz ma napadlo aj starostlivost o druheho je v tej laske? Ako sa vasi rodicia na vas pozerali, alebo ako sa s vami rozpravali? Ako jednali, ked bolo treba nkeco spravit? Ci to ma kazdy ako si vyberie styl vychovy? Ako sa o vas starali? A ako sa s vami rozpravali, stýl reči? Milo? Ci oznamovali, ci ako by to malo byt? Aby to bolo s laskou? Dakujem velmi pekne. A ako sa vlastne zije? Ako vlastne prebieha ten čas zivota, denny program, ale myslim trochu uplne podrobne ![:)]( ":)")
, ze rano ked sa vstane, ako je nasledne najlepsie aby prebiehalo ráno? Ranajky, poriadok, beha sa sem tam hore dole upratuje ako ja? Varim v chaose, mame strach u nas z nervozity otca, nepaci sa mi taky zivot, ale majú vaše dni štrukturu ktorá je pevná? A ako máte odpocinok, oddych? Ako to bolo volakedy? Lebo so myslim ze volakedy to bolo lepsie. Moji rodicia len telefon, internet hry, televizor, krcma, co teraz neni, tak piju doma. Inak este nakupy, ale u nas sa nevari, okrwm mna poriadne. Ani jest nevieme spolu. Nikdy nejeme spolu.
3. Ako mam zabudnut na to, ze moja mama sa ku mne chová a chovala vzdy ako cudzia zena, teraz ked sme doma, som si to uplne uvedomila. Ze je pre mna ako cudzia. Nepozera sa mi ani do oci. Za posledne dva mesiace som k nej velmi zmenila postoj. Cely zivot som ju milovala a pochopila som, ze vlastne ja chcem od nej lasku, ktoru ale nikdy nedostanem. Nie ku kazdemu sa tak sprava. Povedala som jej raz ráno, ci by ma mohla objat. Ale nevedela to. Najprv nechcela ani. Objala ma no nie ze by ma stisla trochu ako kamaratky, vrúcne. Povedala mi, ze ma má predsa rada. Nikdy sa ma neopytala ako sa mam, co bolo v skole, v praci, na brigade, nechapem preco ju to nezaujima? Uz mi ani neodpoveda na otazky niekedy. Len sa hra hry. Podla mna toto by nemalo byt v rodine. Mam z toho velmi zly pocit v sebe. Preto chcem vas poprosit, aby ste mi povedali, poradili, ako to ma priblizne byt, tak aby bole dobre, najlepsie teda. Ja nechcem mat takyto smutny zivot, kde sa ani nevieme zasmiat, ani povedat si jedno slovo pokojne a milo, alebo aspon normalnym tónom. A ked len cez zuby odpovedat, ze pocut ako to je s nevôľou. Preco ma odmjetajú neviem. Ja sa snazim byt milá. Robim vsetko to co mám. Na to ze otec je alkoholik od detstva a velmi nervozny clovek, velmi, tak on vie byt celkom mily, asi za to este sa drzim, ale to je tak mily, ze za chvilu krici. Takeho ksteho som mala.aj frajera. Dakujem za odpovede a rady.
, ze rano ked sa vstane, ako je nasledne najlepsie aby prebiehalo ráno? Ranajky, poriadok, beha sa sem tam hore dole upratuje ako ja? Varim v chaose, mame strach u nas z nervozity otca, nepaci sa mi taky zivot, ale majú vaše dni štrukturu ktorá je pevná? A ako máte odpocinok, oddych? Ako to bolo volakedy? Lebo so myslim ze volakedy to bolo lepsie. Moji rodicia len telefon, internet hry, televizor, krcma, co teraz neni, tak piju doma. Inak este nakupy, ale u nas sa nevari, okrwm mna poriadne. Ani jest nevieme spolu. Nikdy nejeme spolu. 3. Ako mam zabudnut na to, ze moja mama sa ku mne chová a chovala vzdy ako cudzia zena, teraz ked sme doma, som si to uplne uvedomila. Ze je pre mna ako cudzia. Nepozera sa mi ani do oci. Za posledne dva mesiace som k nej velmi zmenila postoj. Cely zivot som ju milovala a pochopila som, ze vlastne ja chcem od nej lasku, ktoru ale nikdy nedostanem. Nie ku kazdemu sa tak sprava. Povedala som jej raz ráno, ci by ma mohla objat. Ale nevedela to. Najprv nechcela ani. Objala ma no nie ze by ma stisla trochu ako kamaratky, vrúcne. Povedala mi, ze ma má predsa rada. Nikdy sa ma neopytala ako sa mam, co bolo v skole, v praci, na brigade, nechapem preco ju to nezaujima? Uz mi ani neodpoveda na otazky niekedy. Len sa hra hry. Podla mna toto by nemalo byt v rodine. Mam z toho velmi zly pocit v sebe. Preto chcem vas poprosit, aby ste mi povedali, poradili, ako to ma priblizne byt, tak aby bole dobre, najlepsie teda. Ja nechcem mat takyto smutny zivot, kde sa ani nevieme zasmiat, ani povedat si jedno slovo pokojne a milo, alebo aspon normalnym tónom. A ked len cez zuby odpovedat, ze pocut ako to je s nevôľou. Preco ma odmjetajú neviem. Ja sa snazim byt milá. Robim vsetko to co mám. Na to ze otec je alkoholik od detstva a velmi nervozny clovek, velmi, tak on vie byt celkom mily, asi za to este sa drzim, ale to je tak mily, ze za chvilu krici. Takeho ksteho som mala.aj frajera. Dakujem za odpovede a rady.
1 odpověď na otázku
Řazeno dle hodnocení
Přihlásit se k odběru odpovědí z této otázky:
Neneseme odpovědnost za správnost informací a za škodu vzniklou jejich využitím. Jednotlivé odpovědi vyjadřují názory jejich autorů a nemusí se shodovat s názorem provozovatele poradny Poradte.cz.
Používáním poradny vyjadřujete souhlas s personifikovanou reklamou, která pomáhá financovat tento server, děkujeme.