Spravil som dobre?

Zdravim.

Mam uz skoro 29, 4 roky sa poznam s jednou mladou zenou. Je o 5 rokov mladsia. 3 roky a 3 mesiace spolu chodime. Po roku som sa odstahoval od rodicov, aby som zistil, ci sa dokazem postarat sam o seba a tiez, aby som mal moznost byt so svojou priatelkou. Ona byvala a stale byva so svojou rodinou, kedze este studuje a ma vela povinnosti doma. Travili sme spolu pomerne malo casu, spociatku som jej to vycital - ale potom som proste videl, ze robi svoje maximum. Sexualny zivot tym padom tiez nic moc, kedze sme spolu boli malo, navyse som mal psycho-urologicke problemy, s ktorych som sa s jej pomocou dostaval. Obcas prisla nejaka drobna hadka, ale nic drasticke.

Po 2,5 rokoch isla na pol roka na studijny pobyt do zahranicia, cez program erazmus. Po 2 mesiacoch som ju tam navstivil, bolo to krasne. Ked sa potom po 3 mesiacoch zaciatkom jula vratila domov, pozoroval som zmenu, taky neurcity pocit, ze ma uz neberie tak, ako predtym. Pocity vyvrcholili na spolocnej dovolenke v Chorvatsku, kde sme sa pohadali na uplnej blbosti a vykricali si podstatnejsie veci. Okrem ineho mi bolo povedane, ze po navrate domov pri pohlade na mna necitila zrazu nic a bola z toho v soku. Dohodli sme sa, ze nezahodime to pekne co bolo, ale skusime pockat, ako sa to vyvinie. Celu jesen som sa snazil ako som najviac vedel, ale k nicomu to neviedlo - netravila so mnou rada cas, nemala mi co povedat, ja to vsetko citil a bol som tym padom tiez neprijemny. Viem moc dobre, ze ma mala a ma velmi rada - inak by mi predsa uz davno povedala paa-paa.

Vyvrcholilo to teraz cez sviatky, ked som uz nezvladol fakt, ze ma nedokazala ani pobozkat. Pohadali sme sa, boli mi vykricane chyby, ktore som robil 2 roky dozadu, o ktorych som vedel a snazil som sa ich napravat. Predtym som bol v sexe sebecky. Teda aspon si myslim, ze som sa snazil to napravat. Ja som jej zasa vykrical, ze neplni svoje sluby, vo vsetkom kritizuje a nevidi na mne nic dobre.Ja to dievca fakt lubim, planoval som s nou buducnost - ale uz som nevedel, co mam na sebe dalej zmenit, ako sa mam snazit a co mam robit - aby citila to, co predtym. (Predtym to nebola z jej strany ziadna hrr-hrr laska, ale prichadzalo to postupne pocas vztahu). Aj ked ma to moc bolelo, odhodlal som sa navrhnut pauzu - dat jej slobodu, aby sa necitila mnou viazana, zistila co chce (a pripadne si uvedomila, co ku mne citi). Vobec sa nevidiet, nepocut.. Ale velmi sa bojim toho, ze to bude definitiva. V zivote som sa nicoho tak nebal. Neverim tomu, ze by som ja v horizonte co i len pol roka zmenil svoje city k nej. O 6 tyzdnov ma narodeniny a uz teraz viem, ze ked sa nieco zle nestane, budem chciet nieco skusit.

Spravil som dobre? Ak nie, co som mal spravit?