Som mimo ja, alebo manželka? :/

Ahojte poraďáci, potrebujem radu... ako každý tu

Stala sa mi taká vec a neviem či je môj pohľad divný, alebo mojej manželky, ale cítim sa "poškodený?"

Začnem v skratke od začiatku: ahá mi na 30, som cez 3roky ženatý máme skoro 2 ročného syna a druhé bábo na ceste.

S manželkou sme spolu začali chodit na konci novembra 2009 (obaja študenti VŠ v tom čase). V lete v tom roku (niekoľko mesiacov predtým ako som spoznal terajšiu manželku) som mal krátku milostnú pletku s jednou ženou, ktorú som spoznal v hudobnej skupine, kde som hrával 5 rokov. Tento románik bol ukončený niekedy v auguste 2009 z jej strany. Ale zostali sme kamoši, nakoľko sme spolu hrávali. Kapela sa stretávala aj naďalej a hralo sa ako predtým. V novembri som stretol moju budúcu manželku, na konci novembra sme začali spolu chodit. V marci sa dozvedela o tom romániku a bolo "ródeo" - pretože som jej to nepovedal = klamal som ju atď... nechápal som čo zlé som spravil, alebo kedy som jej mal čo povedat ale OK a keďže som budúcu manželku strašne moc miloval (bol som úplne pobláznený) a svoju budúcnost som si vedel predstavit skôr ako otec rodiny ako hudobník. Tak som spravil hrubú čiaru, ukončil všetky kontakty, spálil mosty... S priateľkou som zostal, boli z jej strany nejaké výčitky a keď niečo tak mi pripomenula ako som ju klamal... Ale dostalo sa všetko do "normálu". Popri škole, aby boli prachy som brigádoval v obchodnom dome na pokladni To bolo asi 2011? Priateľke sa zdalo, že sa tam okolo mňa moc točí jedna kolegyňa, ale normálne sme sa len bavili, nič iné v tom nebolo - z mojej strany určite nie. A keďže toho v škole bolo hodne, tak som "kariéru" pokladníka zavesil na klinec (tiež aby som mal pokoj). Priateľke sa nepáčilo, že som sa s tou bývalou kolegyňou naďalej zdravil, tak bolo niekoľko výčitiek, veď keď už nie sme kolegovia a bla bla bla... Keďže som to nejak neriešil, preglgol som slinu a prestali sme sa aj zdravit a ďalej neriešil... Našli sme si teda brigádu spolu. Ďaleko a slabo platenú, ale spolu. Lenže ako začiatočníkov sme dostali každý niekoho iného na zaúčanie. A mne zrovna padla na zaúčanie žena "krv a mlieko" a v montérkach zrovna oblečená nechodila... celé zle. Pracovali sme 2 týždne. (inak tento incident ma napadol až teraz, strašne zabúdam). Potom to boli práce viac-menej v mužskom kolektíve, alebo si na nič závažné nespomínam. Skončil som školu, zamestnal som sa vo firme (cca 1000ľudí) – čisto mužský kolektív. Všetko v pohode. Lenže po 4 rokoch som zmenil prácu – to bolo v roku 2017.

Nastúpil som do novej práce (cca 200ľudí) na inú pozíciu – zmiešaný kolektív. Nepoznal som v nej nikoho, ale úsmev, slušné správanie a odbornost spôsobila že som sa "chytil". A ako to medzi kolegami býva, neriešime len pracovné veci, ale občas sa stane, že zablúdime aj do osobných vecí. Jedna kolegyňa sa mi zdôverila s osobnými problémami a trošku si zo mňa spravila bútľavú vŕbu, lebo sa nemala komu vyrozprávat (okrem iného sa snažili s manželom o bábo a nedarilo sa jej otehotniet). Mne tiež pasovalo, keď sa ma niekto v práci spýtal, čo doma, čo drobec, ako sa vodí manželke... Inak povedané, sme aj kamaráti, nemáme len čisto pracovný vztah. Má manžela a 2 deti a asi sa jej hodilo že sa má komu vyrozprávat (asi pôsobím milo a dôverne). Každopádne sme len kolegovia, ktorý sa bavia aj o súkromných veciach, nikam inam sa to nikdy neposunulo ani neposunie. Normálne som sa o nej bavil aj s manželkou, keď sa pýtala čo nové v práci a tak. Lenže manželke padol do rúk môj služobný mobil a nejako sa dostala k SMS od nej (nemám nikde heslá, keď chce nech sa kukne nič neskrývam). Neviem čo všetko čítala cca 300SMS za rok čo tam pracujem, nič zaujímavé tam nebolo (podľa mňa)- 95% pracovných vecí. Tých možno 5% také to slušné na konci SMS čo doma, ako sa má manželka, čo decká atď. Lenže jednu SMS som ukončil skratkou "PA". A zrovna kvôli tejto na mňa manželka vybehla že čo mám čo písat kolegyni PA? Že sa to nehodí atď.. Proste taký malý výstup. OK, neriešil som ďalej. Ďalší týždeň, nastúpila kolegyňa na predčasnú materskú – rizikové tehotenstvo, jej práca sa rozhodila medzi kolegov, čast som samozrejme dostal aj ja. Takže aj po nástupe som jej volal, aby som si ujasnil nejaké veci, čo sa práce týkalo. Tiež mi poslala súkromný mail na môj pracovný, lebo jej pracovný mail už mat nebude a všetko čo naň príde je automaticky rozosielané na všetkých kolegov a vedúceho... Na mail som jej napísal, že som si ho chcel vypýtat... do predmetu som dal "kuk" (to bude dôležité). Odpísala mi, celkom dlhý mail, cca 90% práca naspodku pár riadkov, nič dôležité, len ako sa má a otázka ako sa mám ja a moja manželka (tieto otázky na manželku sú predpokladám kvôli tomu, že sú obe tehotné...). Proste nič čo by stálo za zmienku. Lenže som nechal doma na mobile otvorený pracovný mail... a z asi 3000rôznych mailov od zákazníkov a kolegov ju zaujal práve ten s predmetom "KUK". Tak zasa bol doma bordel ako je možné že píšem kolegyni "kuk" ... vysvetlenie že nič kratšie ma nenapadlo neobstálo a že čo stále s ňou riešim keď už tu nerobí, že mám všetko utat, načo s ňou vôbec komunikujem – asi preto, že som prebral čast jej práce a nepoznám problémy ktoré sa riešili... Nič, stále dookola... Tak som sa nahneval a zablokoval služobný mobil. Postavil som si hlavu. Zistila to, neviem čo z neho potrebovala a bola hádka, (povedal som jej, že nestojím o hádky kvôli blbostiam, tak som to blokol a nemusí to riešit či sa niečo podľa nej nehodí...) či si robím srandu, nezabudla dat výčitku že som to už na začiatku pokašlal a že medzi mužom a ženou nemôže byt len kamarátstvo... Celé zle. V práci sa mi páči, je blízko, sú tu slušné peniaze, dobrý kolektív a pred mesiacom (po necelom roku) mi vedúci navrhol, že ma chce povýšit... Manželku mám rád, syna by som nevymenil za nič na svete, nevera je mi cudzia, ani na nič také nepomyslím, jediné čo chcem, je mat pokojné manželstvo a neriešit takéto "sračky". Je chyba že naozaj nerozumiem takýmto "sociálnym interakciam" a ide o niečo viac. Alebo je moja manželka chorobne žiarlivá a tieto výstupy nechápete ani vy? Nemám sa moc koho spýtat na názor, nemám takého kamaráta, ktorému by som toto mohol povedat...

Ďakujem za odpovede

Ján