Kvetinko, ako to pokračuje? Písali ste, že už nemáte nárok na hezkej život.To predsa nemyslíte vážne? Každý má nárok byť šťastný a verte, raz to spolu určite prekonáte. Nemôžete byť ticho a sama trpieť. Stále som presvedčená, že by ste o tom mali s manželom hovoriť, ale bez hnevu, v pokoji, aby vedel, že ste nešťastná. On si totiž myslí, že vy o ničom neviete, že ste taká naivka. Treba ho vyviesť z omylu. A potom, treba mu odpustiť, ukázať mu, že ho máte rada. Ježiš je nám vzorom a hovorí, že odpustiť treba nie sedem ráz ale sedemdesiatsedem ráz, teda stále. Pre nás ľudí je však niekedy ťažké odpustiť raz, dvakrát, trikrát. Preto manželstvá končia rozvodmi, lebo manželia si nevedia alebo nechcú odpúšťať. Dôležité je vo vzťahu sa rozprávať. Rozprávať sa otvorene o svojich citoch, nedusiť to v sebe. A opakovať to. Muži majú zväčša krátku pamäť, nepamätajú si, čo ste im hovorili, preto im to treba s pokojom opakovať, aby nevznikali hádky. Rozprávajte sa s ním. A nájdite si i kamarátku, s ktorou sa občas stretnete, porozprávate sa, nemôžete byť stále sama a trpieť. To predsa nie je vašim osudom. Ale neriešte neveru neverou, oko za oko. To naozaj nie je správne. Boh má s vami plán, chce vám pomôcť a miluje vás.