Recept na tradidční trdelník

a to je jako kde tradiční ten prdelník? nebo proč se to tak jmenuje?

já se ptám protože znám jen cs.wikipedia.org/...
ten tady tedy neni vůbec tradiční, takže asi myslíte něco jinýho a nebo píšete z rumunska?

Málo vyšlehané těsto. Dělej to mixérem s metlama (ne tyčovým). Případně méně másla.

Ako to, že cesto nepadalo? Chodte se spýtat do Skalice ...

Skalický trdelník

Výroba Skalického trdelníka sa uskutočňuje vo vymedzenom území Slovenskej republiky ohraničenom: zo severu štátnou hranicou s Českou republikou, západnú hranicu vymedzenej oblasti tvorí rieka Morava, južnú hranicu tvorí rieka Myjava a východnú hranicu od mesta Senica po štátne hranice s Českou republikou tvorí rieka Teplica.

Skalický trdelník sa stal 14. decembra 2007 (zásluhou iniciatívy vtedajšieho primátora Stanislava Chovanca a predsedu občianskeho združenia Skalický trdelník Ľudovíta Bráneckého) nositeľom certifikátu Európskej komisie o chránenom zemepisnom označení (CHZO) – odvtedy ho Skaličania píšu s veľkým písmenom. Čitateľ sa môže oprávnene pýtat, prečo európsky certifikát získala práve Skalica?

Odpoveď nie je až taká zložitá: Už sme prezradili, že recept na trdelník do mesta priniesol sedmohradský kuchár grófa Gvadániho. Lenže ten ho prispôsobil lokálnym podmienkam a náležite upravil. Historickú receptúru nepochybne ovplyvnili i skalické gazdinky, postupne nadobúdala jednotný charakter zodpovedajúci chutovým pohárikom samotných Skaličanov – na rozdiel od sedmohradského komínového koláča, ktorého receptúru sprevádzali výrazné regionálne rozdiely.

Skalický trdelník dnes predstavuje neodmysliteľnú súčast regionálnej tradície, symbol miestnej identity, príslušnosti k mestu. A to napriek tomu, že trdelník vydávajú, ako sme už spomínali, za svoj i Maďari, Sikuli v Sedmohradsku atď. Nech je to už akokoľvek, Skalica v Európe zvítazila vďaka doteraz prísne uchovávanej jednotnej historickej receptúre. Prečo nie? Napokon, prichodí ešte raz zdôraznit, že pôvod slova trdlo sa odvodzuje od praslovanského kmeňa. Pravda, etymologický prístup nemusí byt však ešte zárukou originality trdelníka ako pečiva. Môže totiž íst o pojem z rozličných jazykových rodín, kde sú slovné kmene úplne odlišné (v tomto prípade kürtős z maďarčiny).

Vernost dávnej receptúre však rozhodla... A tá má dnes nasledovnú (európsky schválenú) podobu:

Použité suroviny:

Na 1 kg pšeničnej múky 5 – 8 vajec, droždie, mlieko, kryštálový cukor, soľ, muškátový orech, aróma, citrón, posekané vlašské orechy alebo mandle, alebo marhuľové jadrá, alebo ich zmes, bravčová mast, rastlinný olej, maslo, vanilkový cukor, mletý cukor.

Výrobný postup:

Z droždia, mlieka a kryštálového cukru sa pripraví kvások, zmieša sa so pšeničnou múkou, k tomu sa pridá kryštálový cukor, žĺtky a bielky, soľ a ostatné ingrediencie. Všetko sa zmieša a pripraví sa jemné cesto, ktoré sa nechá pri izbovej teplote vykysnút. Vykysnuté cesto sa rozdelí na bochníky s hmotnostou 250 g – 500 g, z ktorých sa vyšúľa pletenec. Takto pripravený pletenec sa nechá ešte dokysnút (dohromady kysne štyrikrát) a následne sa natáča na drevené pomastené "trdlo", položené na kopyte. Natočený pletenec sa potrie rozšľahanými bielkami, posype sa posekanou zmesou orechov a pečie sa pri sálavom teple pri neustálom otáčaní a občasnom pomastení do zlatista. Upečený trdelník sa nechá vychladnút a posype sa mletým cukrom zmiešaným s vanilkovým cukrom.

---

pozri:

Básnik a jeho trdelník
https://noveslovo.eu/domov/basnik-a-jeho-trdelnik/